wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Č o   B o h   s p o j i l,   č l o v e k   n e r o z l u č u j !!!

Vedľa krstu, eucharistie či pokánia sa až do 12. stor. neobjavuje manželstvo na zozname sviatostí. Samozrejme, že sa vedelo o pasáži sv. Pavla, kde sa manželstvo predstavuje ako sacramentum. Ale v slovníku prvých kresťanov malo toto slovo širší význam a jeho použitie sa neobmedzovalo na sedem sviatostí, ktoré uznáva súčasná cirkev. Pápež Lucián III. v jednom zo svojich dekrétov proti kacírom, napádajúcim sviatosti, roku 1184 zahrnul na zoznam sviatostí vedľa Eucharistie, pokánia a krstu taktiež manželstvo. Dekretália Rehora IX. r. 1234 potvrdila manželstvo ako jednu zo siedmych sviatostí. Nastala aj závažná otázka: „Naplňuje sviatosť tiež sobáš medzi kresťanom a neveriacim, povolený od roku 1741?“

Učenie o manželstve – sviatosti priznalo jednu závažnú historickú výnimku. Spochybnili ho protestantskí teológovia v 16. stor., aj keď sa opierali o tie isté biblické texty. Katolícka cirkev uznávala sedem sviatostí len tri storočia, ale údajne ich ustanovil Kristus. V Novom zákone sa z nich uvádzajú len dve: krst a Eucharistia. Ostatné sa pridali dodatočne, často, ako aj manželstvo, so slovom sacramentum. Luter zašiel ďalej, vo svojom Babylonskom zajatí cirkvi sakramentálnu definíciu manželstva odmieta. Úvahy o manželstve sa stali jednou z hlavných otázok náboženskej reformy u Lutera, Zwigliho, Kalvína. Hoci odmietajú manželstvo uznať za sviatosť, nestráca na vážnosti. Protestanti nepovažovali panictvo a celibát za nadradené, usudzovali, že je úctyhodné byť ženatým otcom rodiny. Tak sa teória sviatosti manželstva stala jablkom sváru medzi katolíkmi a protestantmi. Prijatím manželstva medzi sedem sviatostí prinieslo nárok cirkvi na právo riadiť manželské záležitosti, lebo sa jedná o tajomstvo viery. Takúto moc si netrúfalo prisvojiť ani rímske právo, hoci bolo v otázkach manželstva pomerne bdelé. Takže Gregoriánska reforma sa postarala o rozšírenie právomocí cirkvi.

Okrem vypočítavania príbuzenských stupňov si cirkev osobovala právo rozhodovať aj vo veciach rozvodu. Za dve storočia cirkev konštituovala svoje učenie o manželstve. Tajné sobáše, bežné v prípadoch, keď otec nesúhlasil so sobášom svojej dcéry, boli vyhlásené za neplatné a svadby sa stali verejnými.

Zväzok dvoch kresťanov je prirovnaný ku spojeniu medzi Kristom a cirkvou. Muž je pánom (hlavou) ženy tak, ako Kristus je hlavou cirkvi. Žena teda musí byť manželovi podriadená rovnako ako cirkev svojmu Pánovi, a on je „na revanš“ povinný láskou. Cisár Jindřich II. a jeho žena Kunhuta dosiahli v 12. stor. svätorečenie. Nemali deti a neplodnosť bola vtedy ešte stále v podozrení z Božieho prekliatia. O sto rokov neskôr sa v ich životopise píše o sľube panictva, ktorý zložili v čase svadobnej noci. Takýto sľub zložila aj iná Kunhuta, dcéra uhorského kráľa, vydatá v 13. stor. za kráľa Poľska. Mala nemálo slovných súbojov s manželom a kňazmi, aby jej zostal aj manžel a aj panenstvo. Kráľovský manžel jej povolil odklad na dobu jedného roka na zavŕšenie sobáša svadobnou nocou. Lehota bola predĺžená trikrát, až nakoniec pred varšavským arcibiskupom spoločne zložili sľub čistoty.

V stredoveku sa ženina rozkoš pokladala za podmienku počatia. Ale keď medicína v 16. stor., v dobe uvoľnených mravov, odhalila „pravdu“, najlepším dôkazom ženinej lásky k manželovi bolo chovať sa ako sv. Ida. (Sv. Ida z Boulogne v manželstve cudne nasledovala rady sv. Pavla a „užívala svojho manžela z povinnosti, ako by manžela nemala“.) Hovorilo sa medzi mužmi, vraj, pri láskaní ženy by ju rozkoš mohla ukrátiť na rozume. Paradox manželskej lásky stredoveku. Ženatým a pritom zbožným mužom sa od 13. stor. ponúka posledné východisko, vstúpiť do rádu sv. Františka, určeného laikom, fascinovaným spiritualitou a pritom nechtiacim sa zriecť svetského života.

Pokiaľ ide o kňazov, sv. Pavol im udeľuje právo oženiť sa, jediné čo od biskupov žiada je mať len jednu ženu (1 Tm 3, 2; Tt 1, 6).

Klement Alexandrijský ešte na konci 2. stor. priznáva mužovi, či už je duchovný alebo laik, kňaz alebo biskup, možnosť oženiť sa, mať deti a pritom byť spasený. Podľa svedectva sv. Hieronyma, niektoré spoločen-stvá, hlavne v Egypte a v Ríme, zakazovali manželstvá už v 4. - 5. stor. Koncil v Elvíre roku 305 nariadil duchovným, diakonom, kňazom a biskupom odriekanie sa žien a nemať už ďalšie deti. To znamená, že manželstvo nebolo duchovnému stavu na prekážku. Rozhodnutie miestnych koncilov žiadajúcich zdržanlivosť nižších rádov pápeži následne rozšírili na celé kresťanstvo. Východ sa však prejavil neoblomne a to stalo jablkom sváru medzi východnou a západnou cirkvou. Koncil in Trullo roku 692 a celá pravoslávna cirkev dovoľuje ženatým klerikom ponechať si svoje ženy, len biskupi majú zachovávať zdržanlivosť bez toho, aby museli zrušiť svoj predošlý sobáš.

Celibát na západe sa presadil až do uvoľnenia mravov 10.-11. storočia. Keďže sa kňazi nemohli ženiť, začali si v tejto dobe vydržiavať konkubíny a práve v dobe, kedy sa cirkev snaží potierať konkubinát. Znovu a znovu sa vracajú k téme zdržanlivosti na konciloch r. 1031, 1055, 1064, pápeži Lev IX., Rehor VII. (s jeho menom sa spája gregoriánska reforma), Urban II., Kalixt II. V tejto dobe sa spoločnosť utvára do podoby niekoľko uzavretých stavov a sobáše kňazov, ak by boli tolerované, dali by podnet k vzniku druhej aristokracie. Tak by sa zrodila duchovná kasta podobná hebrejským levitom, médskym mágom či hin-duistickým brahmanom. Napríklad Rehor VII., pôvodom zo skromných pomerov, by sa nikdy nestal pápežom, ak by podliehala hodnosť dedičnému odovzdávaniu duchovnej dynastie.

Ďalší závažný krok urobil koncil v Latrane roku 1139, keď vysvätenie za kňaza prehlásil za prekážku spôsobujúcu neplatnosť sobáša. Ďalší koncil v Latrane roku 1215 uvalil tresty nie na duchovných žijúcich v smilstve, ale na tých, ktorí sa oženili, lebo okrem kňazstva pošpinili aj dôstojnosť manželského zväzku. V 13. stor. boli ďalšie zbrane učením o celibáte také, že Jean de Meung vyslovuje zdržanlivo „ Génius z Románu o Ruži hodlá vyobcovať všetkých, ktorí nepoužívajú svoje „nástroje“ na plodenie. Rozum ho, ako sa zdá, nevie presvedčiť: keby sa Bohu tak veľmi páčila sexuálna abstinencia, prečo ju nedal do vienka celému ľudstvu?“ Teológovia a cirkevní právnici ťažko niesli toto bremeno. Ich myšlienky prevzali v 16. stor. protestanti a tým sa paradoxne odsúdili k zániku. Bezpochyby práve ich úspech u Lutera a Kalvína rázom zastavil ich rozvoj: celibát či manželstvo u kňazov teraz závisí len na voľbe vyznania a spadá výhradne do morálnej sféry. Môžeme si položiť otázku, či by celibát, ktorý sa v stredoveku tak naozaj nepresadil, triumfoval nebyť protireformácie, keby protestantstvo zostalo len drobnou herézou, ktorá by nemohla katolicizmus priamo ohroziť?

Prečo Kristus žiada cudnosť už v tomto živote od duchovných, v rozpore so všetkou skoršou tradíciou? Bezpochyby preto, aby už tu na zemi dal príklad kráľovstva nebeského, kde sa „neženia a nevydávajú“ (Lukáš 20, 35). Cirkev je naozaj predobrazom nebeského Jeruzalema. Tí, čo v ňom žijú, musia byť ako anjeli a už dopredu žiť cudne ako oni. Toto prastaré vysvetlenie, ktoré načrtáva už sv. Pavol prišlo znovu k slovu v 20. storočí, kedy sa opäť nastolila otázka manželstva kňazov. Ján Pavol II. vo svojich spisoch prehlásil celibát za „orientáciu na eschatologický stav“ kráľovstva nebeského už tu na zemi „voľbou z Božej milosti“. Druhé vysvetlenie je takisto starodávneho pôvodu, vyslovili ich už antickí filozofovia (Cicero, Theofrastus, Epiktéton...) a prví kresťania (sv. Hieronym, Klement Alexandrijský). „Ja by som však chcel, aby ste nemali starosti“, hovorí sv. Pavol (1 Korintským 7, 32-34).

Antifeminizmus niektorých duchovných, skostnatelé mimomanželské kurtoázne lásky atď., to všetko vysvetľuje oživenie myšlienok, ktoré zaspali na osem storočí. Zdalo sa historicky, že postavenie ženatého muža je prekážkou čistému rozumu a aktu tvorby. Napríklad Schopenhauer : „Ženatý muž nesie celú ťarchu bytia, slobodný len polovicu. Filozof potrebuje svoj čas pre seba“. Nietsche to zhrnul do povestnej formule: „Aut liberi, aut libri“ – „Buď deti, lebo knihy“. Ku tomu ešte onen „xantipovský komplex“ a tak... postavenie ženatého muža je prekážkou k tvorbe a teda prekáža aj duchov-ným, ktorí sa majú plne venovať veciam Boha, viery a ľudstva.

Na foto:

č.1. Gábor Švec a Jolana Kúdelová v 50-siatych rokoch. Sprievod kráča vedľa Gerbelovho domu. Oproti bola panská záhrada na ktorej dnes stojí kulturný dom. Starejší Karol Vražba;
č. 2. K. Vražba z Radošiny ako novic v kláštore;
č. 3. Jozef Paulovič z Rajčian a Anna Matejová z Horných Chlebian;
č. 4. Kňaz Jozef Švercel z Krušoviec (r.2000);
č. 5.  Iveta Ďuračková z H. Chlebian a Tomáš Vavřík z Hraníc na Morave s dekanom Andrejom Lasabom(1993);

Anna Vatrsková rodená Palušová z Prašíc v pracovnom ľudovom kroji ušitom v roku 1952.

Kliknite si na odkaz a pozrite si, čo sa deje v kostolíku...

http://www.dailymotion.com/video/x1ggf9_church 

Moje
webové stránky

 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 1998  cezmin.wz.sk/