wz

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Žiť vo zväzku manželskom nie je len prechádzka ružovým sadom, ale aj zodpovednosť za život toho druhého a za budúcu generáciu - potomkov!

 

1. Anton Kuka z Ostratíc a Irena Dvončová zo Žabokriek nad Nitrou (1949);

Pri odchode z domu ženícha dostal každý chlap pol litra pálenky na cestu. Starejší so ženíchom a mládencami – družbami i celou jeho rodinou kráčal so spevom k domu nevesty. Pred jej domom boli zhromaždení ľudia z dediny. Svadba sa odpravovala v dome nevesty, kde bol vchod do domu ovenčený girlandami a nad vchodom visela železná podkova pre šťastie. V prednej izbe boli stoly upravené do tvaru „U“, prikryté bielymi obrusmi, alebo papierovými obrusmi. Na hlavnom stole pred nevestou stála svadobná torta s najkrajšími umeleckými prácami kuchárky. Na ostatných stoloch boli svadobné koláče a cukrovinky. Nechýbali fľaše s domácou slivovicou, hruškovicou alebo čerešňovicou.

Za vrchstolom zľava doprava sedeli bokom starí rodičia, za hlavným stolom rodičia nevesty, nevesta, ženích a jeho rodičia, bokom vedľa nich starí rodičia ženícha. Krstní rodičia oboch strán sedeli oproti ženíchovi a neveste. V tejto miestnosti sedela stárež rodiny a mládež - družice a družbovia - sedeli vo vedľajšej miestnosti s muzikantmi stojacimi pri dverách. V starších časoch hrali na svadbách potulní muzikanti, väčšinou cigáni, neskôr dedinské kapely. Hrali za stravu a za to, čo im dali svadobní hostia, keď im hrali na želanie. Neskôr sa zaužíval zvyk, žestarejší dal kolovať tanier okolo stolov, tzv. vyberanie na muzikantov a tieto peniaze im odovzdal, aby hrali na želanie hosťom.

 

Dezider Kúdela ml. z H. Chlebian a Irena Bujnová z Rajčian. Podľa zvyku sedia rodičia za vrchstolom vedľa mladomanželov.

 

Hosťom bola po príchode z kostola podávaná slepačia polievka so slížmi, pečené kurence, kačice alebo husi s knedľou a kapustou, i zemiakmi, bravčové na smotane s knedľou, jaternice s klobásou, po polnoci rezeň so zemiakovým cibuľovým šalátom a nad ránom kyslá zabíjačková kapustnica.

Tancovať odišli do krčmy, kde široká s rodičmi niesla v košoch cukrovinky a fľaše pálenky. Takisto družbovia a ostatní dostali fľaše a ženy sladké. Pred polnocou, po odtancovaní sóla pre nevestu - kedy oboch vytancovali aj mládenci a dievčatá z dediny, ktorí neboli na svadbe ako hostia, ale stáli pod oblokmi krčmy a sledovali ženícha s nevestou - odobrali sa do domu nevesty, kde jej družičky spievali nad hlavou a sňali jej z hlavy zelený veniec. Ženíchovi sňali svadobné pierko z hrude. Odviedli ju do izby, kde sa prezliekla do ženských šiat a vrátila sa prezlečená späť medzi hostí. Do rána spievali, tancovali a prekárali sa. V letnom čase sedeli a aj tancovali vonku na dvore. V ranných hodinách odchádzali so svadobnou výslužkou domov. Výslužka predstavovala cukrovinky a fľašu pálenky. Bolo zvykom, že ľudia z dediny nosili do domu nevesty jeden - dva týždne pred svadbou čo mohli a mali. Cukor, múku, orechy, vajcia atď. Pred svadbou bola u nevesty zabíjačka, na ktorú vždy prišla rodina ženícha.

Nevesta starých čias mala veniec uvitý z bielych umelých kvetov do ktorých bol vpletený asparágus - „myrta“ alebo vždyzelený krušpán. Veniec bol vpredu vysoký asi 12 cm a dozadu hlavy sa skláňal na 2 cm. Vzadu na venci boli upevnené stužky. Neskôr to bol tyl.

Spodná košeľa na ramienka bola z bieleho tenkého plátna dlhá po kolena. Okolo ramienok bola úzka lemovka bielo vyšívaná. Spodná časť košele bola ozdobená asi 5 cm čipkou. Na košeľu si nevesta obliekla husto nazberané dve - tri biele a naškrobené spodnice. Spodná časť spodnice bola s našitou čipkou. Vpredu bola spodnica rovná s rozparkom a šnúrkami na zaviazanie. Šnúrky boli tenké a dlhé, aby si ich mohla nevesta omotať okolo pása.

Potom si navliekla rukávce, ktorých raglánové rukávy sa končili výšivkou asi 6 cm širokou nad lakťom a znovu sa rozšírili do „zúbkovata“. Vyšité naplno dierkovanou technikou. Rukávce mali naplno vyšitý stojačik - límec, pod ktorým bola našitá asi 15 cm široká paličkovaná čipka mierne sa rozširujúca.  Pod  krkom  na šnúrke rukávcovbola pripevnená veľká biela mašľa z plátna, ktorej konce boli naplno vyšité výrezovou technikou - richelieu.

 

Nevesta Mikulášová zo Slušovíc na Morave. Prípitok so starejšou;

 

Svadobná sukňa je z bieleho jemného plátna nazberaná alebo husto naskladaná a z vnútornej strany do polovice podšitá plátnom. Vpredu je rovná a má rozparok, tam sa uväzuje. Spodok nevestinej svadobnej sukne bol ukončený úzkou čipkou. Svadobná sukňa sa šila i tak, že bola celá nazberkaná - nariasená, bez rozparku vpredu. Vtedy sa nedávala vyšívaná zásterka.

Lajblík je z bieleho brokátu, vpredu hlboký výstrih a veľký výkroj na rukávy. Vzadu v strede je výčnelok asi 10 cm s dvojitým protifaldom asi 10-12 cm dlhý. Na zadnej časti lajblíka bola našitá zlatá alebo strieborná lemovka siahajúca od pliec do stredu lajblíka – výstupku na páse, pod ktorým bola uviazaná mašľa – opasok. Robilo to tvar „V“. Lajblík sa časom pretvoril materiálom, keďže sa šil z lesklej kvetovanej látky, brokátu. Biely, vlnený tkaný opasok, na ktorého koncoch sú veľké brmbolce, má dĺžku asi 1,5 metra. Zástera je z bieleho brokátu alebo glotoviny, vyšitá zúbkovato plnou výšivkou tak, ako rukávce.

Družičky mali tiež biele sukne, ale lajblíky z brokátu či zo štófu mali rôznofarebné. Zásterky nemali, ani skladané sukne, ale husto nazberkané, nariasené.

Aby sa v čase konzumného života i naďalej udržala tradícia starejšieho, doplnila som útržky starých svadobných zvykov vlastnými novými prvkami. V čase Marx. - leninskej ideológie sa už vo veľkom konali svadby bez starejšieho a bez kresťanských zvykov. Zakúpila som starý kroj od starkej Komovej z Veľkých Bedzian, kde sa nosil ľudový kroj ako v H. Chlebanoch. V tomto kroji som robila starejšiu na svadbách nielen doma, ale i za hranicami okresu Topoľčany. Obišla som Slovensko od Bratislavy cez Trávnicu, Šurany, Partizánske, Bánovce n/Bebravou, Žiar n/Hronom, B. Bystricu do Bardejova. Ako starejšia som svadbu organizovala aj v Slušoviciach na Morave, v Brne a v iných mestá a dedinách. Zo zdravotných a rodinných dôvodov už nerobím starejšiu.

Miroslav Nevidzanský a Zdena  Murková z Krušoviec so svadobným zhromaždením rodiny.

Moje
webové stránky

 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 1998 http://cezmin.wz.sk