wz

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Veniec nevesty z bielych kvetov je znakom čistoty tela i ducha. Nech máš v živote vždy čo najviac čistoty so zdravím tela i ducha v hojnosti Božích milostí!

Starejšia pripraví spolu s družicami dve stolice doprostred miestnosti alebo pri muzikantoch, na stoloch horia zapálené sviece a v miestnosti je iba intímne elektrické osvetlenie. Od dverí prichádza sprievod. Vpredu kráča nevesta a ženích, ktorých v strede drží za ruky starejšia. Ruky sú pridvihnuté dopredu, vedie ich k stoliciam v strede miestnosti. Usadí ich a vráti sa k dverám odkiaľ vedie družice s družbami.

Snímanie vienka z hlavy nevesty Stanislavy Gálisovej z Nadlíc.

 

Prvá kráča družica a nesie na rukách biely vankúšik ozdobený pripevnenými visiacimi stuhami, na koncoch ktorých sú zelené venčeky z myrhy alebo ohánky vždy zeleného krušpánu či asparágusu, myrhy (ľudovo myrty). Podľa starej tradície má byť vankúšik ozdobený voňavou myrhou. Na vankúši nesie vyšívaný čepiec, na spodnej strane ktorého je našitá veľká mašľa s mnohými viacfarebnými stuhami, dlhými asi 30 cm.

Prvý družba nesie taktiež vankúš ozdobený pripnutými ohánkami myrhy, ale iba po stranách vankúša bez visiacich stúh. Na vankúšiku nesie klobúk so zeleným perom a kvetinou v ňom, no môže byť aj ozdoba z pávích pier, z ktorého visia dolu rôznofarebné stuhy dlhé asi 30 cm. Dĺžka stúh môže byť rôzna, nemusia byť rovnako dlhé. Za prvým družbom kráčajú družice a družbovia v pároch a keď vedia, spievajú spolu so starejšou:

Pochválen Pán Ježiš Kristus prišli sme,

tvoj vienoček na tvej hlávke našli sme, našli sme.

 

Zahrali mi muzikanti vesele,

keď som mala svoju mamku pri sebe, pri sebe.

Budete mi muzikanti smutne hrať,

keď sa musím od mej maky odberať, odberať.

Odovzdávanie peňazí vyzbieraných „do vienka neveste Štefánii Mikulášovej“;

 

Zahrali mi muzikanti vesele,

keď som mala svého otca pri sebe, pri sebe.

Budete mi muzikanti smutne hrať,

keď sa budem od otecka odberať, odberať.

 

Hrali ste mi muzikanti vesele,

keď som bola u mej mamky vo dvore, vo dvore.

Začali ste muzikanti smutne hrať,

keď ma prišli Kúdelovi z dvora brať, z dvora brať.

 

Upiekla mi mamka koláč veliký,

že už idem dneska od nej naveky, naveky.

 

 Róbert Novotný a Zuzana Kúdelová z Topoľčian.

 

Zahrajte mi muzikanti vesele,

pokiaľ ja mám své družičky pri sebe, pri sebe.

Budete mi muzikanti smutne hrať,

keď sa budem od družičiek odberať, odberať.

 

Zahrajte mi muzikanti vesele, pokiaľ ja mám svojich družbov pri sebe, pri sebe. Budete mi muzikanti smutne hrať, keď sa budem od svých družbov odberať, odberať.

 

Starejšia hovorí, keď nevie povedať družica alebo družba:

 

Milí svadobní hostia, priatelia, svadobné mamičky, otcovia, veselí družbovia i vy pekné družičky, prestaňte na chvíľu hovoriť a spievať, ideme neveste Zuzke vienok odoberať. Nie je to vienok z dreva vyrúbaný, ale od poctivej panny pripravený.

Vážení hostia, svadobčania!

Dovoľte mi k vášmu stolu pristúpiť a pár slov prehovoriť.(Starejšia pristúpi blízko k stolu.)

Naša mladá nevesta vám vzkazuje, že ona vám všetkým dobrý večer vinšuje. Veľmi si želá, aby ste sa na jej svadbe dobre cítili i bavili a tak jej naposledy radosť spravili.

A vy hostia, svadobčania, čo tak smutne sedíte?

Nevesta Mária Medová stojaca a Nadežda Noskovičová;

Či našu nevestu Zuzku plakať vidíte?

A ty nevesta, čo to za novina, odbila ti dneska slobody hodina. Koruna slobody nad tebou stála, viedli ťa pred oltár jak do boja kráľa. Musíš opustiť mládencov a devy, musíš byť verná svojmu Števinkovi.

Veruže tak, milí hostia, svadobčania, keby naša nevesta bola vedela, že sa dnes bude vydávať, bola by húsky chocholaté, sliepky jarabaté chovala a tak by svadbu prebohatú strojila.

Družbovia z H. Chlebian zľava doprava 1.rad: Jozef Kúdela, Miroslav a Ľubomír Kleštinec; 2. rad stojaci: Ján Novotný, ženích Dušan Kleštinec, Július Kleštinec a Milan Lištiak.

Ale ona nevedela, že sa dnes bude vydávať, až v piatok ráno jej kamarátka prišla povedať, vraj: „Zuzana, počula som, že sa zajtra budeš vydávať!“

Naša milá Zuzka, rýchlo do mesta bežala, vienok si kúpila a tak sa ona rýchlo na svoju svadbu schystala.

 

Kráčala s vienkom okolo vody, spadol jej on do nej.

Išli tadiaľ rybári, čo ryby lovili a našej neveste Zuzanke vienok do siete chytili. Úpenlivo ich prosila:

„Vráťte mi môj vienok panenský, zelený, ktorý mi je súdený.“

Rybári jej vienok nechceli dať. Povedali:

„Ak chceš svoj vienok mať, musíš nám výkupné dať.“

Nevesta Zuzanka sa podesila, veď všetky groše za vienok utratila.

 

Keďže som si všetko vypočula, sama som jej vienok vyplatila,

aby so svojím milým dnes prísahu pred Bohom a svedkami zložila

a pre budúcnosť rody Novotných a Kúdelových zachovala.

Preto milí hostia, pokiaľ môžte napomôžte, po korunke, po dve zložte a ty ženích stovku dáš a Zuzku si pobozkáš.

Starejšia podá prvej družici tanier ozdobený bielou kruhovou dečkou vyšitou plnou bielou výšivkou.

Na dečke sú okolo popripínané ohánky myrhy. Družica ide okolo stolov a vyberá peniaze na zelený vienok.

(Pokiaľ si rodina nevesty neželá tradičné „vyberanie do vienka“, treba povedať svadobným hosťom, že sa koná iba „symbolické vyberanie do vienka“, nech na tanier vložia iba symbolické drobné mince. Keď družička vyberie do vienka, prinesie tanierik starejšej.)

Družičky spievajú odobierku, ale keď to nevedia, spieva starejšia:

Ešte sa ja svojej mamky spýtať mám, či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie dcéruška, nie Zuzanka nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

Ešte sa ja svojho otca spýtať mám, či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie dcéruška, nie Zuzanka nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

A ja som si vyvolila ružičku, už ja musím opustiti otca aj mamičku.

 

Ešte sa ja svojej sestry (alebo svojich sestier) spýtať mám,

či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie sestrička, nie Zuzanka, nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

 

Ešte sa ja svojho brata (svojich bratov) spýtať mám ,

či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie sestrička, nie Zuzanka, nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

A ja som si vyvolila ružičku (ružičky),

už ja musím opustiti brata aj sestričku (bratov a sestričky).

 

Ešte sa ja svých družičiek spýtať mám, či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie Zuzanka, nie Zuzanka, nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

Ešte sa ja svojich družbov spýtať má, či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám.

Nie Zuzanka, nie Zuzanka, nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

A ja som si vyvolila ružičky, už ja musím opustiti družbov a družičky.

 

Ešte sa ja vás priatelia spýtať mám, či ja doma ešte dlho bývať mám, bývať mám. Nie Zuzanka, nie Zuzanka, nie dlho, koho si si vyvolila u toho, u toho.

A ja som si vyvolila z ruže kvet, už ja musím opustiti celý svet, celý svet. A to všetko pre Štefana švárneho, nebolo mu v celom svete párneho, párneho.

Prvá družica hovorí (ak to nevie výrečne povedať, hovorí starejšia):

 

Presmutná to chvíľa, kamarátka milá, že som ja ku tebe, pristúpiť musela.

Si krásne vyzdobená, ako kvietok v poli,

ale vedz, že z toho kvietka lístky opadajú

a tebe milá moja, iné časy nastávajú.

 

Sedíš predomnou na stoličke

a ja ti beriem vienok, čo máš na hlavičke.

Ako sa polieva stolistová ruža,

tak sa ty oddneška pridržiavaj muža

a jedno si želám milá moja,

aby si nikdy neplakala,

že som od teba vienoček pýtala

a z hlavy ti ho snímala.

Družice alebo starejšia spievajú:

Dolu, dolu, tvoj vienoček zelený, nebude už na tvej hlávke nosený, nosený.

Nosila by som ho ale nemôžem, zložila som svú prísahu pred kňazom, pred kňazom.

Prvý družba vytiahne veľký nôž alebo sekeru a hovorí predstúpiac pred nevestu, (keď to družba nevie povedať, robí a hovorí starejšia - družice prestanú uvoľňovať veniec z hlavy, obvykle je uvoľnený, iba voľne položený na hlave nevesty)

 

Dáš dolu, dáš dolu panenskú korunu, už ju viacej nedáš na hlavičku svoju.

Nevestička naša, viem, že si nerada, keď sa ti vienok dolu z hlavy skladá, preto Tvoj vienok ti stŕham, ale tvoju poctivosť ti neodnímam a pýtam sa ťa:  

„ Dovolíš?“

 

Nevesta odpovedá:

Nie, nedovolím!

 

Družba znovu zopakuje ešte dva krát. Až na tretí krát povie nevesta:

"Áno, dovolím“.

Družba vezme veniec a hodí ho na hlavu prvej družici, čo znamená, že sa do roka vydá.

Družica dá neveste na hlavu čepiec a družičky jej pomáhajú upevniť ho na vlasy.

Foto: Družica má závoj nevesty. Verilo sa, na ktorú družicu dopadne hodený veniec nevesty, tá sa určite do roka vydá.

Pritom prvá družica hovorí:

-Vyletelo vtáča roztrapčené, už je naše dievča vyčepčené.

Na zelenej lúke kopa sena, včera bola deva, dnes je žena.

Hej, pena, pena, vysoká pena, z našej Zuzanky je pekná žena.

Prvý družba hovorí (ak nevie, hovorí starejšia):

Aj tebe Števko odbila hodina,

už z tvojej hrude pierko ti odnímam.

Družba alebo starejšia začne spievať:

 

Dolu, dolu, tvoje pierko zelené,

nebude už na tvej hrudi nosené, nosené.

A to všetko pre svú krásnu ženušku,

čo zahreje každý večer podušku, podušku.

 

Mladý zať, mladý zať, načo ti je pero,

radšej ty nachystaj na kolísku drevo.

 

(Ženíchovi dajú obliecť druhú košeľu, opasok na nohavice a na hlavu mu dajú klobúk. )

Starejšia začne spievať:

Aká je to pekná ruža, keď pobozká žena muža.

Aká je to pekná ruža, keď pobozká žena muža.

(tento nápev sa spieva dotiaľ, kým sa mladí nepobozkajú. Keď sa pobozkajú pokračuje sa v spievaní)

Ešte, ešte krajšia fialôčka,

keď pobozká frajerôčka.

Ešte, ešte krajšia fialôčka,

keď pobozká frajerôčka.

 

Po začepčení manželský bozk Stanislavy Gálisovej z Nadlíc a manžela Róberta

 

Po prvom bozku odovzdá starejšia mladému páru peniaze vybraté do vienka a hovorí:

Nevestička Zuzka, prijmi od priateľov tento darček

a ja ti želám, nech sa vám do roka narodí chlapček.

Ak budú dve, nemaj mi to za zlé.

Ak budú tri, na vine budeš Števko ty.

Ak to budú štvorčatá, tak nech sú to len dievčatá

a ak budete mať chlapcov päť, za kmotru vám pôjdem hneď.

Mladý pár si sadne na stolice a starejšia hovorí:

Vážení hostia svadobčania!

Naša nevesta vám vzkazuje, že ona vám za všetky dary veľmi pekne ďakuje. Keď raz budete dcéry vydávať a synov ženiť, bude sa vám chcieť bohato odmeniť.

Starejšia začne spievať alebo družica, či družba:

Dolu pôjdu tvoje šaty panenské, o chvíľu sa obrátite na ženské, na ženské.

Dolu pôjdu tvé topánky vrzgáče, ododneška budeš nosiť papuče, papuče.

A to všetko pre Števinka švárneho, nebolo mu v celom svete párneho, párneho.

Ženích s nevestou vstanú zo stolíc a starejšia spieva:

Ver si si ty vyvolila, zvolila,

dostala si za manžela lumpa a korheľa.

 

Ver si si ty vyvolila, zvolila,

bodaj si si radšej nohu zlomila, zlomila.

 

A ty si si vyvolila z ruže kvet, už ty musíš opustiti celý svet, celý svet.

 

Hudobná skupina „OB“ z Klatovej Novej Vsi  hrala na svadbách v 55.-70.-tych rokoch. Vľavo trubkár z H. Chlebian - V. Kmotorka.

Prvá družica s prvým družbom odvádzajú nevestu so ženíchom von, aby sa prezliekli a starejšia spievajúc odvádza družbov s družicami k svadobnému stolu.

No nemusí to byť tak, po snímaní vienka môže nasledovať čítanie telegramov prvou družicou a družbom, spomienky Gizelkine na svoju svadbu a až potom sa mladí idú prezliecť.

Spieva:

Spadli kaluže do studánky a ja som ich ťahala,

nato som sa vydávala, abych s mužom spávala.

A ja som sa vydávala, že mi bude dobre

a on stará opica, furt sa driape po mne.

Neľúbim ja hovädzinku, ani žiadnu zverinku,

ale ľúbim také mäsko čo dvíhava perinku.

Dala bych si veru dal, čo mi najviac chutí,

biele vínko, aj červené, čo krv dobre zmúti.

 

(Robí sa aj tak, že okolo nevesty a ženícha sa urobí kruh s bielymi plachtami v rukách a vo vnútri kruhu sa nevesta so ženíchom prezliekajú do druhých šiat.

Vtedy starejšia spieva žartovnú pieseň

Spadli kaluže do studánky...

 

Keď sú prezlečení, družice s družbami odložia plachty a začnú znovu spievať:

Aká je to pekná ruža...

 

Keď sa pobozkajú, prvá družica s prvým družbom položia svadobné šaty so závojom na jeden vankúšik a košeľu so svadobným pierkom na druhý.

Vpredu je starejšia a odvádza nevestu so ženíchom k stolu. Za nimi kráča prvá družica a prvý družba. Svadobné šaty s vencom dajú rodičom nevesty a svadobnú košeľu s pierkom rodičom ženícha.)

Keď všetci sedia, starejšia spieva a svadobčania sa pridajú:

 

Hej od Topoľčian vietor veje,

už tej Zuzanke, páru nie je,

včera nevesta dneska žena,

dnes večer bola začepčená.

 

Ty si Zuzanka biela ruža,

tebe nebolo treba muža,

tys mohla chodiť po slobode,

ako rybička v bystrej vode.

 

Ty si Štefanko strom zelený,

tebe nebolo treba ženy,

tys mohol chodiť po galankách,

tak jak holúbok po hambalkách.

Medzitým príde ženích v klobúku a nevesta v čepci.

 

Sadnú si za stôl a všetci spievajú:

 Aká je to pekná ruža,

keď pobozká žena muža...

 

Družbovia zdvihnú na stoličkách sediaci svadobný pár dohora, kde nasleduje bozk.

Moje
webové stránky

 Cezmín: http://cbrsk.euweb.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

 

by Cezmín Slovakia 1998 web:http://cezmin.wz.sk