wz

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Zachovaj trvalé hodnoty svojich predkov, potom sa Ti nemôže stať, že nebudeš vedieť kto si, kde patríš a kam kráčaš na svojej pozemskej púti!

Slovieni, Slovania, Slováci

Aby sme lepšie pochopili rôzne kresťanské smery s misiami a následnými zvykmi, kresťanskou tradíciou, uvedieme si v skratke niečo o vývoji kresťanstva vôbec.

V rímskej ríši boli kresťania prenasledovaní, až ediktom cisára Konštantína Veľkého r. 313 získali rovnaké práva ako príslušníci iných náboženstiev. Od r. 391, kedy cisár Theodosius zakázal pohanstvo, bolo kresťanské náboženstvo uznané za oficiálne. Voľakedajší vývoj kresťanstva a jeho organizácie bol zložitý proces. V 4. - 5. stor sa cirkevná organizácia prepojila tesne so štátnou a popredné postavenie nadobudli biskupi Konštantínopolu (Carihradu), Ríma, Antióchie, Alexandrie a Jeruzalema, ktorí sa prehlasovali za priamych nástupcov apoštolov, za tzv. patriarchov. Vývojom štátnej organizácie vo východorímskej ríši sa upevnilo postavenie patriarchu carihradského, v západorímskej ríši biskupa rímskeho. (Obaja patriarchovia však boli v područí cisárov.) V prvej polovici 5. stor. sa podarilo presadiť učenie, že rímsky biskup – pápež je nástupcom sv. Petra a že pod jeho právomoc patrí i carihradský patriarcha. V roku 484 došlo k otvorenej roztržke medzi pápežom a patriarchom carihradským až na konci 5. stor. vystúpil pápež Gelasius I. s učením o dvojej moci, svetskej a cirkevnej, čo sa stalo základom pomeru Cirkev a štát počas celého stredoveku. Koncom 6. stor. pápež Rehor I. Veľký reorganizoval cirkevné majetky v Ríme a inde v Európe a položil základy stredovekej cirkevnej ideológiu. Moc rímskeho pápeža vzrástla práve v čase spätosti franskej ríše a pápežstva. Až v 9. stor. vystúpil pápež Mikuláš I. so zásadou pápežského univerzalizmu; presadzoval názor, že pápež je priamym zástupcom Boha na zemi, a preto mu má byť podriadená nielen Cirkev, ale aj svetská moc. Panovníci nesmú zasahovať do cirkevných vecí.

Vo vnútri východnej cirkvi bol zatiaľ boj medzi uctievačmi svätých obrazov a obrazobor-cami. Roku 726 dal cisár Lev III. nariadenie zakazujúce uctievanie obrazov a odsúdil ho taktiež koncil zvolaný Konštantínom V. v r. 754. Orientálni patriarchovia však koncil neuznali. Cisári využili obrazoborectvo ku konfiškácii majetkov kláštorov a prideľovali ich pôdu za vojenské zásluhy, čím upevnili armádu. Až r. 843 bolo v Byzancii povolené uctievanie svätých obrazov. Väčšina majetkov však zostala v rukách cisára a veľmožov. K definitívnej roztržke medzi Rímom a Byzanciou a k vytvoreniu dvoch cirkví, Západná a Východná, došlo v roku 1054.

.

Foto:  Kačik z Krušoviec a Emília Bodocká z Rajčian (1948);

2. Malá družička Emília  Bajzíková (1956).

Východní Slovania

Zo vzácnych správ a informácií arabských obchodníkov, zemepiscov a z povestí uchovaných v k neskorších kronikách je možné usudzovať, že v 9. stor. existovali dve hlavné centrá, Kyjev - Kujabia a Novgorod - Slavia. Arabský zemepisec Džaihání zo zač. 10. stor. uvádza na základe starších prameňov ešte jeden slo-vanský zväzok s vlastným kráľom, akúsi Artaniu, ktorá ležala blízko Chazarov a bola bojovná, lebo dokázala vynútiť platenie daní pohraničnej oblasti Byzancie (Ruma). Kyjev bol centrum Poljanov, založený bol Kyjom, Ščekom a Chorivom so sestrou Lybeď. Neskôr sa panstvo Kyjeva rozšírilo na ďalšie slovanské kmene.

Okolie Novgorodu nebolo etnicky jednotné. Žili tam slovanské kmene, predovšetkým Slovieni a Kriviči, taktiež ugrofínski Čudovia a Merjani, ďalej Varjagovia s centrom v Starej Ladoze (pri Ladožskom jazere) .Práve výbojní Ladovia chceli od Slovienov platenie daní, tí sa vzbúrili a vyhrali. Potom začali bojovať medzi sebou. Do Novgorodu prišli traja bratia, Rurik, Sineus a Truvor; poslední dvaja skoro zomreli a vládcom sa stal Rurik, zakladateľ dynastie. Rurikovci sa rýchlo poslovanštili a ugrofínske kmene sa asimilovali. Zjednotením Kyjeva a Novgorodu vznikol mocný štát ohrozujúci Byzanciu a zasahujúci do dejín strednej a južnej Európy. Podnikali výpravy na Carihrad. Roku 911 uzatvorila Byzancia dohodu s vládcom Olegom. Olegovi nástupcovia Igor, jeho žena Oľga a jeho syn Svjatoslav pokračovali vo výbojnej politike. Kyjevské kniežatá si podmanili slovanské kmene Uličov, Tivercov a Vjatičov vyberajúc od nich dane. Knieža Svjatoslav bojoval s dunajskými Bulharmi, už plne slovanskými. Svjatoslav zanechal troch synov. V Kyjeve vládol najstarší Jaropolk, Oleg bol kniežaťom v drevljanskej zemi a Vladimír v Novgorode. Medzi nimi nastali rozbroje. Javropolk išiel bojovať proti bratovi Olegovia padol v boji. Vladimír ušiel za more, kde najal Varjagov a spoločne dobyli Kyjev. Javropolk bol zavraždený.

Vladimírova vláda sa považuje za dobu najväčšieho vzostupu kyjevského štátu. Oženil sa so sestrou byzantského cisára Bazilea II. Annou. Bolo to veľké vyznamenanie, lebo nebolo zvykom, aby si grécka princezná vzala za manžela barbara. Vladimír prijal kresťanstvo byzantského charakteru a učinil ho štátnym náboženstvom. Po jeho smrti prevzal vládu syn Jaroslav Múdry a udržiaval styky s Byzanciou, ale aj so západnou Európou. Jeho dcéra Anna sa vydala za francúzskeho kráľa, vnučka za nemeckého cisára a on bol ženatý s dcérou švédskeho kráľa Olava. Zaslúžil sa o upevnenie kresťanstva, rozvoj písomníctva.

V dobe Vladimíra (980-1015) a Jaroslava Múdreho (1019-1054) bola Kyjevská Rus najsilnejším a najväčším štátom v Európe, zjednocovala všetky východoslovanské kmene. Po Jaroslavovej smrti sa ríša rozpadla. Za vlády Vladimíra Monomacha (1113-1125) a jeho syna Mstislava sa ešte raz dostali kniežatstvá do područia Kyjevskej Rusi. Monomach sa oženil s dcérou anglického kráľa.

Veľkú ranu zasadili východným Slovanom Tatári v rokoch 1240-1242. Ruský štát sa obnovil až v 15.storočí, ale už s centrom v Moskve. Slovania teda vytvorili niekoľko štátov a kniežatstiev. Na západe Európy, kde sa dostali, boli asimilovaní germánmi. Najprv sa germanizovala šľachta, potom duchovenstvo a nakoniec dedinské obyvateľstvo. Napríklad u Lužických Srbov sa udržali slovanské jazykové tradície až do 19.storočia. V Rumunsku naopak staré románske tradície zvíťazili nad novým slovanským etnikom a slovanské obyvateľstvo sa porománčilo. V časti bývalej Panónie prišlí Maďari zastihli silné slovanské osídlenie, ale uhrofínske etnikum zvíťazilo azda v dôsledku predchádzajúcej avarskej poroby.

Mnohí Slovania boli kresťanmi už pred oficiálnym pokrstením. V zmluve Rusov s Byzanciou r. 945 je uvedené, že ruskí ľudia prisahajú buď pri Bohu, pokiaľ bolo kresťania, lebo pri Perúnovi – obidve prísahy mali rovnakú platnosť. Zvrhnutie pohanského Perúna by nebolo takou ľahkou záležitosťou pre knieža Vladimíra, ak by nebolo kresťanstvo rozšírené a prijaté väčšinou Rusov.

Bulharský cár Boris, ktorý prijal Metodových žiakov po ich vyhnaní z Veľkej Moravy, rozšíril v zemi slovanskú liturgiu a slovanské písomníctvo. Pôsobili v jeho krajine kňazi franskí, rímski a grécki. V Poľsku, v jeho južnej časti, v pôvodnom štáte Vislanov, možno predpokladať šírenie kresťanstva a jeho svadobných obradov ešte koncom 9. storočia. Pohanské zvyky sa najdlhšie udržali na vidieku.

Na Veľkej Morave súperili vplyvy franskej ríše predstavovanej rímskou cirkvou a vplyvy byzant-ské. U Slovanov misie zo západu boli staršieho dátumu vďaka vplyvom misií iroškótskych. Náboženstvo bolo hlásané slovanským jazykom a omše čítané aspoň sčasti „slovansky“. Cirkevný rituál bol rímskeho a latinského pôvodu. Väčšia časť južných Slovanov a východní Slovania sa priklonili k smeru byzantskému, gréckemu, a taktiež slovansky hlásané kresťanské náboženstvo malo grécky charakter.

1.Bobula Viliam a Marta H. Chlebany;

2. Viera  Michaleová - Kureková zo Žitnej Radiše. Nesenie závoja malými družičkami (1969).

Slováci a svadobné obrady na Slovensku

  

Podľa prameňov zo začiatkov minulého tisícročia, stretávali sa mladí ľudia pri rôznych slávnostiach, kde nechýbali ani erotické hry ústiace až k promiskuite, napríklad svätojánska noc. Týchto hier sa zúčastňovali ženy aj muži, čo dosvedčujú opakujúce sa vrchnostenské a cirkevné zákazy počas storočí. Naproti tomu Maurikius napísal s niektorými ďalšími dejepiscami o obdivuhodnej manželskej vernosti slovanských žien. Ibn Rusta žijúci na prelome deviateho a desiateho storočia napísal:

-„Ak mal nebožtík viacero žien a jedna z nich verí, že ju mal najradšej zo všetkých svojich žien, obesí sa pri hrobe svojho nebožtíka...“ Cestovateľ Ibn Rusta napísal toto o Slovanoch, pripomína to Indiu s jej zvykmi, alebo žil na našom území aj taký kmeň? Usudzovali tak hlavne z prejavov žiaľu nad stratou, úmrtím manžela. Manželská nevera slovanských žien bola oproti Západu nižšia ako u iných národov, pravdepodobne z dôvodu, že žena bola vlastníctvom muža, lebo ju získaval únosom alebo kúpou. Údaj z Fredegarovej kroniky znie:

-Knieža Samo mal 12 žien z kmeňa Vinidov (Slovanov) a splodil s nimi 22 synov a 15 dcér. Mať dvanásť žien – to je už malý hárem. Možné je i to, že Samo zjednotil Slovanov a mohlo byť dvanásť kmeňov z ktorých si musel vziať po jednom dievčati za manželku, aby sa utužili zväzky, čím mali náčelníci kmeňa podiel na potomstve prostredníctvom dcér rodiacich deti s vladárom. Fransko – germánske právo poznalo inštitúciu voľnej lásky – na rozdiel od manželstva, ako už bolo uvedené (Friedelehe – možno povedať, žiť nezáväzne so sexuálnou partnerkou).

Takže možno usudzovať na mnohoženstvo starých Slovienov. Únos a kúpa patrili k najstarším formám svadby Slovanov. Pápež Ján VIII. v komonitóriu, pokynoch pre anconského biskupa Pavla, vyslanca Svätoplukovi, nezabudol pripomenúť:

- Vo všetkom buď predvídavý a najväčšiu pozornosť venuj manželskej rozluke, a to tak, aby tí, čo sa toho hriechu dopustili, po prijatí listu apoštolskej stolice vykonali primerané pokánie, prepustili nové ženy a naspäť si vzali svoje predchádzajúce bezúhonné manželky. Ak by tak nechceli urobiť, vyobcuj ich z cirkvi spolu s tými, ktorí ich prijímajú do svojej spoloč-nosti, dovtedy, kým neodčinia spáchanú neprávosť. (Svätopluk bol ženatý dva razy. Prvá žena bola Češka Svätožižňa, bezpochyby sestra vojvodu Bořivoja a druhá Nemka, sestra cisára Arnulfa.) Mojmír II. a Svätopluk II. boli podľa historikov od prvej manželky, hoci sa uvádza i to, že Svätopluk II. bol od druhej manželky a azda preto bola medzi nimi taká nesvornosť. (?) V podobnom duchu píše pápež aj blatenskému kniežaťu Koceľovi. Pápež Ján VIII. nevystupoval tvrdo proti rozvracačom rodín len kvôli mravom. Bol totiž prvým celibátnikom v pápežskej kúrii. Jeho predchodca Hadrián II. pred nástupom na pápežský trón mal ženu a dcéru. Franskí kňazi boli zhovievavejší k hriechom telesnej žiadostivosti. U mnohých kmeňov bola zaužívaná prax prepúšťať staršie ženy a brať si nové a mladé. Najkresťanskejší - vladári, za akých sa pokladali byzantskí bazileovia, neboli predsa len iní a lepší od proselytov (novokrstencov) z barbarských národov, keďže vystriedali aj štyri ženy.

Foto: Podpisovanie sobášneho listu na MNV v Topoľčanoch, kde sa konali civilné sobáše pred cirkevnými. Aby bol právne platný sobáš, musel byť uzatvorený na MNV civilný sobáš. Foto: Civilný sobáš Milana Daniša z V. Bedzian - ako vojak ZS - a Heleny Mateovej z Topoľčian. č.33.: Emília Bajzíková z Horných Chlebian.

V období vlády sv. Štefana (z r. 1000 - 1016) bolo vydaná prvá kniha nariadení s príkazom, že ak unesie dievča vojak, „má zaplatiť rodičom“ desať juncov a ak chudobný človek, má zaplatiť päť juncov a s rodičmi sa pomeriť. Takéto nariadenia sa vyskytovali aj u iných slovanských národov. Únos sa teda kvalifikoval v tom čase už ako protiprávny čin. Takže v čase pred rokom 1000 sa dievča predávalo, čiže muž ju získal kúpou od otca dievčaťa. U Bulharov bol ešte v 12. stor. zvyk únosu ženy tak, že muž hodil na hlavu ženy šatku a tá sa stala jeho man-želkou. Možno v tomto úkone tkvie starý zvyk, že slobodná matka nesmela vyjsť na ulicu bez pokrývky hlavy, šatky na hlave. Ibrahim ibn Jakub píše vo svojej cestopisnej správe, že na území Slovanov je snubný dar taký veľký, že ak má otec dve dcéry, zbohatne a ak má dvoch synov, sú príčinou jeho biedy. Pôvodný názov pre výkupné bol „veno“. Staroslovanský termín pre výbavu však bol „ruho“, rucho“.

Polygamiu na našom území z obdobia Svätoplukovej vlády konkrétne spomína perzský geograf Ibn Rust. Presný počet manželiek je známy iba u kniežat a náčelníkov, o čom písali kronikári ako napríklad Gardízi (+ 1039) uvádza: -Smilstvo sa u Slovanov nevyskytuje. Ak sa žene zapáči muž, pristúpi k nemu a vezme ho za ruku. Po ľúbostných nociach ju buď pojme za manželku, alebo ju prepustí...

-Kto sa u Slovanov dopustí smilstva, od toho neprijmú nijaké ospravedlnenie a vinníka zabijú.

Foto: 1.Timotej Boris a Helena z Chlebian; ; 2. Anton Kmotorka a Emília Kúdelová s rodinou z Chlebian; ; 3.Milan Švec s manželkou z Chlebian.;

Medzi práce vierozvestca Metoda patrí aj Zákon sudnyj ľudem (Súdny zákon pre laikov) v ktorom sa okrem iného uvádza:

-Ak ženatý zhreší s otrokyňou a dozvie sa o tom verejnosť, musí tú otrokyňu predať do cudzej krajiny a získaný obnos rozdať chudobným.

-Kto zhreší s cudzou otrokyňou, nech dá jej pánovi tridsať stľazov (solidov). Treba podotknúť, že odškodné predstavovalo dva slovanské lány pôdy alebo jedného otroka a to bola nemalá čiastka.

-Smilniacemu mníchovi nech odrežú nos a nech sa podrobí 15 ročnému pokániu...

Musíme brať na vedomie i ten fakt, že dospelosť dievčaťa – podľa Zákona – sa dosiahla v trinástich rokoch dievčaťa! Napríklad za znásilnenie na pustom mieste, kde sa nemohla dievčina brániť a bola bez pomoci, násilník bol predaný do otroctva a jeho imanie sa dalo obeti.

V úvode tohto Zákona sa pripomína tzv. Ekloga, zbierka byzantského práva z 8. storočia. Predpokladá sa, že mnohoženstvo bolo u Slovanov bežným javom a samozrejme, i na Slovensku bolo otrokárstvo a predaj otrokov, hlavne žien a detí. V starších dobách nebolo manželstvo veľmi trvalé, keďže manžel mohol svojumanželku prepustiť, aj keď nepoznáme pravidlá „prepúšťania“ manželky. Predpokladá sa i to, že manželské obrady – svadby boli rovnaké, či sa jednalo o jednu, prvú ženu alebo druhú, či tretiu v poradí.

Avšak konali tak aj Židia, z viery ktorých pramení kresťanstvo, že prepúšťali svoje ženy. V čase kniežaťa Koceľa už existovali cirkevné nariadenia pre mužov – majúcich viac žien - ponechať si najstaršiu a ostatné prepustiť. Cirkev presadzovala iba monogamiu a nerozlučiteľnosť manželstva. Faktom zostáva, že sa voľakedy uzatváral sobáš v kostole len za prítomnosti rodičov a svedkov. V starších časoch k úkonom právneho charakteru patrilo vyžiadanie si nevesty „kúpou“ a neskôr „vloženie ruky“ nevesty do ženíchovej ruky, tzv. „rukovačky“ (zásnuby). Ďalším aktom bolo uvedenie nevesty do domu ženícha, obchádzanie okolo ohniska alebo okolo stola, sňatie „party“ - venčeka za prítomnosti svadobnej družiny a uloženie nevesty na svadobné lôžko. Na ďalší deň, keď sa stala ženou aj de facto, upravili jej vlasy a zahalili ju podľa spôsobu vydatých žien.

Foto: 1. Pavol Moravec a Jolana Švecová z H. Chlebian

2. Jozef Božík z Jacoviec a Mária Kúdelová z H. Chlebian s pánom dekanom Andrejom Lasabom

 

Verilo sa, že nevestu treba chrániť práve cestou z jej obydlia do manželovho, lebo opustila rodný dom a ochrana domu muža ešte sa na ňu nevzťahovala. Vraj, zlé sily mali k nej ľahký prístup. Azda aj z tohto dôvodu sa konali na území Slovenska sobáše neskoro večer až v noci. Zvláštnosťou je, že sa verilo, že práve v nočnom čase majú svoju silu zlí duchovia a démoni. Naproti tomu však napríklad aj pri pôrodoch zatemňovali okná, vraj aby rodičku nenašli démoni. Je to síce protirečivé, no vychádza to v logickom myšlienkovom postupe, samozrejme podľa príslušného myšlienkového myslenia. Prvky s rovnakou funkciou sa opakovali, hoci v odlišnej forme, no obsah zostával. Zaujímavou formou (podľa záznamov z 12. stor.) bolo to, že ak chcela Slovanka získať svojho budúceho, dala mu napiť z vody v ktorej sa umyla. Zvyky sú rôznorodé a diferencované v lokalitách územia.

  

1. Sobášny list Barbary Forstnerovej z Krušoviec z roku 1862 spísaný vo Viedni;

2. Rozália Mokrá z H. Chlebian a Ján Káčer z Veľkých Bedzian;

3. Jozef Lauko a Margita Kúdelová H. Chlebany.

 

Moje
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia1998  http://cezmin.wz.sk/