wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 Nech  je  Vaša  láska  ako  prsteň  a  obrúčka,   bezhraničná  a  bez  konca!

Arcibiskup Hincmar z Remeša, najvýznamnejšia osobnosť franského územia v roku 856 opísal svadobnú ceremóniu – svadobné požehnania - vo Verberie. Tento poriadok je najstaršou liturgickou knihou predpisov pre svadobný obrad tej doby. Po nabádaní k manželskej vernosti prichádza požehnanie vena, požehnanie prsteňa, oddávacia formula a požehnanie manželskému páru. Nasleduje ďalší rituál, korunovácia kráľovnej Judity. Krátko po korunovácii princeznej Judity sa nachádzajú vo svadobných rituáloch Západu požehnania svadobného prsteňa. Kráľovná Judita roku 858 zostáva vdovou po kráľovi Ethelwolfovi, vo svojich 15 rokoch. Onedlho sa utešila tým, že sa zaľúbila do svojho nevlastného syna a stala sa jeho priateľkou k veľkému pohoršeniu cirkvi na ostrovoch. Roku 860 ovdovela po druhý krát a tak ju poslali späť k rodičom a zatvorili na hrade Senlis pod dohľadom jej otca a biskupa.

Výslovný príkaz zdržanlivosti chcieť od mladého, život milujúceho dievčaťa vyvolal naozaj malú odozvu u nej. Nechala sa uniesť flanderskym hajným, zvaným BrasdeFer – Železná ruka.
Vlastne únos je silné slovo, keď bol do veci zapletený i Juditin brat, budúci kráľ Ludvik. Kráľovský otec tento tretí vzťah dcéry Judity neschvaľoval a preto bol spoločným útekom mladých postavený pred hotovú vec. Kráľ Karol holý sa márne dovolával cirkevného hnevu, veď únoscovi vdovy hrozila exkomunikácia.
Napokon sa s daným stavom Judity zmieril, vo Flandrách jej zaistil dôstojné postavenie a tak jedna z prvých anglických kráľovien skončila ako prvá flanderská šľachtičná. Jej tri manželstvá jedno po druhom zodpovedajú trom spôsobom sobáša; slávnostná svadba po dohode medzi ženíchom a otcom nevesty, chvíľkový škandálny zväzok – konkubinát zaváňajúci incestom a sobáš únosom nevesty, otcom schválený až ex post. Juditine manželstvo je jednym z najstarších dokladov o dodnes používanom symbole sobáša, snubného prsteňa. Zlaté prstene na svadbe sa objavujú už v 2. stor., v 12.stor. sú zdobené drahými kameňmi. Tým, ktorí zneuctievali sviatosť manželstva bol zlatý krúžok odopretý. V zemiach s tradíciou zásnub so závdavkami, hlavne na Východe, dostáva žena hodnotný zlatý prsteň a ženích na oplatenie prsteň železný alebo strieborný. Takto sa dialo v 11. storočí v Byzancii. Prsteň nebol nikdy zahrnutý do závdavku, vena. Napokon prsteň začal slúžiť aj ako pečatidlo a bolo zvykom, že si žena značkovala svoj majetok práve prsteňom. V ľudovom chápaní je prsteň spätý s panenstvom a sexualitou.

Snubný prsteň sa tak stal symbolom sexuálnej moci muža nad ženou. Od sexuálnej moci vyhradenej výlučne legitímnemu partnerovi sa prešlo postupne k moci manžela nad manželkou vôbec. V roku 1611 sa v anglickom slovníku od Gotgravea píše: „Gimmoules, or Gimmoulerings“ – „zdvojené prstene“. Na tento symbol sobáša sa vyrývali Božie prikázania v latinskom jazyku ako napr.: „Čo Boh spojil, človek nerozlučuj!“ I Martin Luter mal takto vyrytý prsteň. V 19. stor. sa prsteň zredukoval na zlatý krúžok a tak ho poznáme dodnes.
Pani domu si všetky svoje veci, vzácne predmety, ktoré dostala od rodiny ako svadobný dar, označila pečatným svadobným prsteňom. Zachovaný je jeden spis gréckeho cirkevného otca Klementa Alexandrijského, v ktorom vystupuje proti noseniu drahých šperkov. Spis má názov „Pedagog“. Prečo sa nosí prsteň na štvrtom prste? Jedná sa o rímsky zvyk už v 2. stor. zdôvodnený: „tento prst je vraj tenkým nervom spojený priamo so srdcom. Pokiaľ ho stlačíme prsteňom, láska snúbenice je zaručená.“ Izidor zo Sevilly, kresťanský encyklopedista, rozšíril toto zdôvodnenie a doplnil ho, že prst je spojený so srdcom žilkou. Práve tento sevillský biskup začal prst, na ktorom nosil prsteň, nazývať prsteníkom. Jeho explikácia sa dostala i do cirkevného práva vďaka Graciánovmu dekrétu. Galovia nosili prsteň na prostredníku. Podľa starobylého mozarabského rituálu žena nosí prsteň na ukazováku a muž na malíčku. Obyčaje sa rôznia. V 16. stor. kňaz podáva prsteň ženíchovi, ktorý prsteň navlečie neveste na prst. Na 4. milánskom koncile roku 1576 Karol Boromejský predpisuje mlčanie novomanželov počas odovzda-nia prsteňa. V tejto dobe sa stáva zvykom už výmena snubných prsteňov. Dovtedy ho nosila len žena! Tento zvyk bol zahrnutý do liturgie až novým misálom z roku 1969.

 


V Ríme bola svadba predovšetkým rodinnou záležitosťou. Najelegantnejší Rimania mali zvyklostný rituál - nevestino „flammeum“ počas svadby. So svadbou sa spojovalo veľa rituálov a povier. Mali teatrálnu podobu, no zachovali si svoju príťažlivosť ako napríklad nevesta musela byť od mat-ky doslova odtrhovaná a musela byť zaliata slzami, niesli ju na rukách, aby sa nedotkla prahu, na hlave musela mať urobených šesť uzlov. Pochopiteľne už sa nevzývala pätica bohov, ochrancov manželstva, čiže Jupitera (strážcu zmlúv), Juno (bohyne manželstva), Venuše (bohyne lásky), Fides (bohyne vernosti) a Diany (mesačnej bohyne, ochrankyne ženského cyklu a materstva). Výpočet nespočetného množstva bohov nám zanechal sv. Augustín: Jugatinus bdie nad spojením rúk, Domidu-cus nad sprievodom k manželovmu domu, Domitius dohliada na usadenie nevesty v novom domove a Maturna ručí zato, že v ňom žena zostane atď. Zakázané boli obete Jupiterovi, vnútornosti zvieraťa. Vžité boli svadobné hostiny, obscén-ne žarty, neviazané spevy a tance v nočných sprievodoch.
Niektoré obyčaje sú pokresťančené, ako napríklad závoj nevesty. Závoj, či šatka po svadbe na hlave ženy oddeľuje slobodnú od vydatej, prostovlasej dievčiny. Táto symbolika je aj v cykle o ži-vote Panny Márie, ktorá tiež nosila závoj až po svadbe s Jozefom. Rehoľné sestry si závoj po mystickom sobáši s Kristom ponechávajú na hlavách po celý svoj život. Medzi kresťanským závojom a flammeom je okrem farby (flammeum mal farbu ružovo oranžovú a žltú a farba závoja sa neudáva v starých textoch) rozdiel v jeho liturgickom použití. Mladá žena nenosí závoj od rána, ako ho nosili Rimanky, ani si závoj neponecháva až do manželskej postele, ako je vo zvyku u Židov; tam mal židovský ženích po prvý krát odokryť uvidieť tvár svojej ženy, ako Jakub, ktorý sa oženil s Liou v domnení, že si berie Ráchel. Ku kresťanskému „uelatio“, zahaleniu závojom, dochádza vo chvíli, keď kňaz hovorí svoje požehnanie. Ženích a nevesta sú v tomto okamžiku skrytí pod jedným závojom. Podľa niektorých rituálov nevesta prikryla iba rameno muža, aby sa potvrdili slová sv. Pavla, že muž je hlava rodiny. Tento „dvojitý závoj“ nazývaný „pallium“ – baldachýn, sa spomína už v 4. stor. vo Verone a v -5. storočí v Nole. Tento baldachýn bol prirovnávaný k židovskej „chuppe“, čo je niečo ako stan. Symbolizovala zavŕšenie sobáša telesným splynutím. V Španielsku bol zvyk zviazať zahalené hlavy bielou a červenou šnúrkou, písal o tom Izidor zo Sevilly okolo 7. stor.
Diskrétnou spomienkou na spoločný závoj – baldachýn je zlatý klinec obradu, novomanželský bozk skrytý za závojom z tylu. Závoj súvisel nerozlučne s požehnaním, ku ktorému sa vyžadovalo panenstvo a panictvo oboch snúbencov.

 

Foto č. 1. Ing. Jozef Ladický a Anna Novotná (dvojčatá Ľudmila a Mária Novotné);
č.2. Jozef Kúdela a Antónia Sroková z D. Chlebian;
č. 3. Viliam Novotný z H. Chlebian a Mária z Topoľčian.
č. 4. Civilný sobáš v sobášnej sieni v Topoľčanoch, pani Liliana z Topoľčian, členka Zboru pre obč. záležitosti, nesie svadobné obrúčky;
č. 5. Oto Gális a Anastázia Novotná;
č. 6. Slavomír Tvrdý a Andrea Petrášová;
č. 7. Denisa a Linda Vražbové.
č. 8. Anežka Vražbová (1968);
č. 9. Nevesta Kristova, sestra Martina .(vl .m. E. Staňová z Kolačna) z kláštora Notre Dame v Bratislave) pred dočasnými sľubmi.(2000)

Nevesty v dnešnej dobe majú na hlavách zväčša závoj, no sú aj bez závoja s kvietkom vo vlasoch alebo v klobúčiku s kvetom a tylovou mašľou.

  

 

Fotografie: 1.: Eduard Ambra Kuchyňa a Lýdia Danišová V. Bedzany;
č.2.: Oľga Kmotorková H. Chlebany
3. Mária Záhumenská z H. Chlebian;
4. Peter Novotný H. Chlebany a Tatiana z Bardejova;
5. Mladomanželia z východného Slovenska (cébečkárka volačkou Bagetka);
6. Miroslav Kleštinec H. Chlebany a Kvetoslava Bočkayová Dolné Chlebany.

V antike boli vence symbolom víťazstva. Sv. Ján Chryzostom vykladá veniec ako triumf manželov nad telesným pokušením. Veniec sa stáva dôležitým v rituáloch byzantskej svadby, presne tak ako na Západe „uelatio“.

Na foto č. 1.: Mladomanželský pár: Štefan Petráš a Mária Bodocká z Rajčian, dievča vľavo je Mária Lauková, vedľa Veronika Kúdelová a Novotná; 2. Anežka Vražbová a sestra Martina z kláštora Notre Dame v Bratislave. Sestra Martina má na hlave veniec nevesty Kristovej.

Vence v stredoveku Západu boli výhradne svetskou záležitosťou, ale v strede a na východe Európy naopak, boli dôležitou súčasťou svadobných rituálov.
Zelený veniec je znakom čistoty mladej nevesty, čo predstavuje, že nevesta nemala sexuálny pomer so žiadnym mužom pred vstupom do stavu manželského. Tehotné dievča nesmelo mať vo venčeku zelené ratolesti. Svadobný veniec sa zväčša zdobil vetvičkami myrty a asparágusu, ale i vždyzeleného krušpánu. Myrta, ako iste vieme, je rastlina s prenikavou vôňou a v starších časoch nechýbala ani v jednej domácnosti. Jej použitie malo nielen liečivý účinok, ale i dezinfekčný a magický. Verilo sa, že v tom dome, v ktorom je myrha, nebudú mať zlé sily svoju moc. Myrtové (asparágusové), ale i rozmarínové ohánky sa používali tak na svadbách ako aj na pohreboch. Omáčali sa do svätenej vody a nimi rodičia požehnávali svoje deti pri odobierke od rodičov pred vstupom do stavu manželského. Prsteň, závoj a veniec sú najdôležitejšie rituálne predmety dodnes.
  

Na foto: 1. Iveta Ďuračková z H. Chlebian a Tomáš Vavřík z Hraníc na Morave s dekanom Andrejom Lasabom(1993);

Moje
webové stránky

 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 1998http://cezmin.wz.sk/