wz

[Späť | Obnoviť | Dopredu]
QuickTime player


Miluj Boha a zistís, ze milujes zivot!

Dievčenským úsmevom rozoznej lásku v strunách lutny,
milým slovom, teplým ako ľudská krv, pohlaď ma na vlasy,
potom isto iste v bôľnych smutných očiach
zhliadneš lásku čo košatí sa do nebies a do krásy.

(Úryvok z básne Michala Krpeľana, rodáka z H. Chlebian).

Karol Vražba z Radošiny a Adriana Čuháková z Krušoviec; (štyridsiate roky).

 

Šťastím je i to, že žijeme v jednej dobe.

„Nebyť milovaný, to je smola, ale nemilovať, to je nešťastie.“

 Túto webovú stránku venujem svetlej pamiatke Karola Vražbu, ktorý povedal: „Čo je svet svetom, láska nikdy nevymrie a bude kvitnúť ako kvety v Božej prírode.“

Áno, láska má rôzne podoby. Pravou a nehynúcou láskou je bezpodmienečná láska. Karol Vražba miloval Boha, život a ľudí. Ako starejší svadieb, podľa kresťanskej katolíckej tradície, vodil novomanželov pred tvár Pánovu do chrámu Božieho, aby si odprisahali lásku a vernosť na celý svoj život. Starejšieho robil viac ako 30 rokov. Ďakujem Pánu Bohu, že mi dal možnosť spoznať vzácneho a dobrého človeka v človeku, môjho svokra Karola Vražbu.

Anežka Vražbová

História svadieb je bohatá ako ľudstvo samo a nie je možné opísať všetku krásu i úskalia vývoja svadobných obradov na takom malom priestore, ako je táto publikácia. Prijmite aspoň čriepky svadobných zvykov. Verím, že pri čítaní si spomeniete na najkrajší deň svojho života, svoju svadbu a tí, ktorí ešte neuzatvorili stav manželský, majú možnosť ponoriť sa do tajov príprav na manželstvo. Na stránke sú fotografie poskytnuté spoluobčanmi ako aj fotografie z môjho súkromného archívu.

História svadieb

Historicky cez storočia sa vyvíjali a napĺňali obsahom manželské zväzky. Je to téma hodná povšimnutia vzhľadom k faktu, že základom každého civilizovaného spoločenstva je rodina. Nie je predmetom môjho záujmu napĺňanie manželského spolužitia, či rodinné štruktúry, ale samotný akt sobáša, rôzne chápanie sobáša, svadobné obrady a nutné podmienky k uskutočneniu aktu sobáša, no a svadobné zvyky. Pápež Ján Pavol II. a celá kresťansko-katolícka Cirkev venovala intenzívnu pozornosť „Roku rodiny 1994“, vyhlásenom OSN. Nastala v 20. stor. skutočná kríza manželstva alebo prehodnocovanie systému, ktorý mnoho mladých ľudí považuje za zastaralý? Môžeme dnes „život nahromade“ nazývať voľným zväzkom, keď je manželstvo stále viac a viac krehkejšie a nepôsobí už tak, ako prv? Je treba poznať stav veci skôr ako sa rozhodneme prijať alebo odmietnuť dedičstvo minulosti. Historický pohľad na ťažkosti dnešnej súčasnosti nie je bez zaujímavosti.

Kráľ Karol Veľký pôsobiaci v 8. stor. vstúpil do legiend svojimi štyrmi manželstvami a piatimi „konkubínami“, ktoré sú historicky dochované ako dôkaz jeho sexuálnej žiadostivosti. Karol Veľký však nebol len veľkým cisárom, ale západná Cirkev ho uctieva ako svätca. Jeho intímny život nie je tak fackou dobovej morálke, ako skôr pozostatkom PRASTARÉHO chápania manželstva. Prvú ženu mu priviedol otec –ex praeceprtione genitoris nestri, ako uvádza pápež Štefan III. Hoci Svätá stolica hovorí o coniugio legitimo – „legitímný sobáš“, všetci kronikári jeho manželku považujú za konkubínu. Syn Pipin Hrbáč, ktorého s ňou splodil, sa nestal jeho nástupcom, daný bol do kláštora. Keď sa mladý Karol stal kráľom, matka mu doviedla druhú ženu, dôstojnejšiu panovníckeho trónu, dcéru lombardského kráľa Didiena. Svoju konkubínu musel prepustiť, zanechať, hoci pápež trvá na legitímnosti prvého zväzku, lebo mu vôbec nie je po chuti spojenie pápežskej opory, kráľovstva s Lombardiou, snažiacou sa podlomiť silu Ríma. O rok Karol Veľký zapudí (repudianit) aj lombardskú princeznú. Príčinu rozvodu (dinortium) uvádza iba istý mních za Saint Gall, píšuci, že kráľovná bola clinica - stále chorá a nespôsobilá obdariť kráľa potomstvom. Opustil ju relicta nelut mortua, akoby zomrela.

Je zjavné porušenie cirkevných zákonov v protiprávnom pokuse postaviť neplodnosť páru na roveň vdovstva. Rozvod kráľa Karola Veľkého súvisí s jeho osamostatnením sa vo veku tridsať rokov, čo znamená koniec mladosti podľa PRASTARÉHO zvyku. Nastal čas vybrať si ženu podľa seba a prišli na rad tri kráľovné. Prvá Hildegarda, porodila mu troch synov a štyri dcéry, nazývaná matka kráľov. Druhá Fastrada, matka troch dcér. Tretia Luitgarda, bola bezdetná. Všetky tri manželstvá skončili smrťou kráľovny. Pred rokom 800 sú ďalšie jeho štyri ženy už len konkubínami, aby sa nedrobilo kráľovstvo, mal dediča. Zo synov konkubín je jeden mních, druhý biskup, ďalší opát atď. Tieto ženy mal jednu po druhej, teda žiadna nevera sa nekonala, ani bigamia.

Tak sa stal Karol Veľký so svojou dlhovekosťou a predčasnou smrťou manželiek doslova učebnicový príklad manželstiev vtedajšej doby NA DVOCH ÚROVNIACH. Ženy, ktoré sú v klerikálnom jazyku označované za konkubíny, boli v skutočnosti „uznávané DRUŽKY“. Ich postavenie sa zásadne líšilo od náhodných mileniek, prostitútok a legitímnych manželiek. Ich zväzok bol menej oficiálny. Keď sa napríklad rozhodlo opustiť ich, mohol tak urobiť bez rozvodu (presne ako je to dnes) a ich deti nemali právo na následníctvo (dnes majú právo na výživné od otca). V Karolínskej dobe mohli katolíci pociťovať manželstvá Karola Veľkého ako pohoršenie.

Germáni teda rozlišovali dva druhy spojenia, oficiálny sobáš zvaný „Muntehe“- z rozhodnutia rodičov a s darmi pre otca alebo poručníka nevesty a voľný zväzok zvaný „Friedelehe“ - manželstvo z náklonnosti, tzv. „počestný konkubinát“ bez obradu a zá-sahu rodičov. Dochádza k nemu únosom ženy alebo dohodou medzi manželmi. Potomkovia nie sú legitímni, v hanlivej cirkevnej terminológii nazývali tieto deti „BASTARDI“. Mohli byť následníkmi, keď si to ich otec prial a obvykle sa tak dialo, keď kráľ nemal zákonného následníka trónu. Napríklad Švédi dávali takýmto deťom odstupné a Dáni ich vôbec neuznávali, ale Frankovia a Lombarďania ich považovali za spôsobilých k následníctvu. Konkubíny boli zákonom chránené, ak by s ňou chcel žiť niekto iný, musel vyplatiť jej druha odškodným. Možno povedať i tak, že vo vysoko postavených rodinách touto formou zmierňovali netrpezlivosť svojich dospievajúcich synov so ženou „nižšieho“ stavu alebo s otrokyňou, kým nenašli výhodnú partiu.

V germánskej mytológii je najznámejší príbeh spopularizovaný Richardom Wagnerom, keď Sigurd získa Brynhildu a vezme si ju iba obradom „svadobnej noci“, čiže telesné spojenie a na tretí deň po svadobnej noci jej daruje „Ranný dar“ (Morgenhabe) za panenstvo, prsteň – budúci „Prsteň Niebelungov“. Keď však vypije nápoj zabudnutia, ožení sa s Gudrun. Takže prvému faktickému sobášu zodpovedá druhý oficiálny. Voľný zväzok umožňuje žene istú nezávislosť na manželovi a odrazom tohto je rituálna svadba, keď Gudrun odovzdávajú Sigurdovi rodičia s plnými právami nad ňou.

To znamená, že dovtedy mal nad ňou plné práva otec a odovzdal dcéru jej manželovi s jeho plnými právami rozhodovať o nej a jej majetku a bez nej. Je to dohoda ženícha s tým, kto vládne mocou nad jeho budúcou ženou, čiže otcom alebo poručníkom ženy, či jej bratov. Ako protihodnotu dostáva otec dievčaťa finančný obnos zvaný „wittimon“. TENTO SOBÁŠ SA POVAŽOVAL ZA KÚPU ŽENY. Ako príklad takéhoto sobáša je svetoznáma opera Bedřicha Smetanu pod názvom Predaná nevesta, v ktorej známy operný spevák Eeduard Haken originálne a virtuózne zahral postavu „dohadzovača“. Po zmluve medzi mužmi, čo je prvá časť obradu, nasleduje prechod ženy do domu jej manžela a až po sexuálnom naplnení je manželstvo platné. A to je podstata germánskeho manželského zväzku. Po svadobnej noci manžel obdaruje ženu za panenstvo, podobne ako tomu je vo zväzku „Friedelehe“. Takže až telesným spojením vzniká spoluvlastníctvo majetku manželov v právnom zmysle. Obdobne sa sobášilo aj u Slovanov.

Taktiež rímske právo poznalo viac druhov manželstiev. Pri sobáši „cum manu“ –„s rukou“ prechádzala na manžela otcovská právomoc na jej manžela. Stal sa tak jej „poručníkom“ a žena sa považovala CELOŽIVOTNE za nezletilú. Prvý starodávny zväzok „per usum“ - skutkom, je právne uznávaná forma primitívneho únosu. Tento zväzok bol legitímny po spolužití páru po dobu jedného roka. Vlastne slúžil na ospravedlnenie manželstiev prvých Rimanov vzniknutých únosom sabiniek a za cisárstva už bol len ako „školský príklad“ ťažko odlíšiteľný od konkubinátu. K rozlúčeniu tohto zväzku stačilo, aby žena spala tri noci mimo domu! Druhý starodávny zväzok bol „coemptio“ - vzájomnou kúpou, kedy dochádzalo k výmene darov medzi rodinami. (Vo Francii sa prestal používať v období republiky.) Pravdepodobne to bol zväčša spôsob zväzku plebejskej formy svadby. Slávnostné svadby „confarreatio“ (od slova farreus), pšeničný koláč, ktorý sa obetoval Jupiterovi, sa konali len v patricijských rodinách a otvárali cestu k náboženským hodnostiam. Bol to konsenzuálny zväzok iba medzi aristokratmi sprevádzaný okázalými náboženskými obradmi.

Tieto tri spôsoby „cum manu“ v cisárstve zanikli, sobášilo sa zväčša „sine manu“- „bez ruky“, teda bez prenosu otcovských právomocí na ženícha. Žena tak mala v Rímskom práve väčšiu slobodu. Je dosť dobre možné, že dvojetapové sobáše sa vyskytovali aj v najstarších dobách Ríma. V klasickom období však zostali len ako ľahko zrušiteľný sľub, symbolický sľub zásnub. Snúbenci si odovzdali železný prsteň tak, ako v židovskej a germánskej tradícii. Právnické texty tej doby sa zaoberajú iba OTÁZKOU SÚHLASU BUDÚCICH MANŽELOV a obrady s rituálmi nemali žiadny právny dopad na nich. Až v 2. storočí Tertulián spomína kartaginskú tradíciu darovania zlatého prsteňa, ktorému sa začalo hovoriť „závdavok“. Prvé písomne zachytené zásnuby so „závdavkom“ v rímskom práve je Konštantínov cisársky reskript pre španielskeho vikára Tiberiána v r. 336. V Ríme sa akt sobáša stal jednorázovým aktom a tejto tradície sa držalo rímske a aj cirkevné právo.

Germánsky vplyv vo včasnom stredoveku dočasne obnovil svadbu s dvoma etapami, teda „oddavkami“ vzdialenými od rímskych. V 12. stor. sa zásnuby doporučujú ako vhodné pre počestné manželstvá, ale nie sú povinné. Celá pôvodná kresťanská tradícia sa zhoduje so sv. Pavlom, že manželstvo je východisko z núdze, keď nedokážeme zachovávať cudnosť a hrozí, že podľahneme smilstvu - mimomanželským sexuálnym stykom. „Lepšie je vstúpiť do stavu manželského ako sa páliť“ - táto slávna apoštolova formulácia sa stala doslova heslom stredovekých teológov, budúcnosť sa stáva strednou cestou medzi životom v rozjímaní a prostopašnou slobodou. K určitému znehodnoteniu (?) manželstva došlo aj u sekty Esejcov, ktorí, ako ukázal roku 1947 nález rukopisov pri Mŕtvom mori, ovplyvňovali vývoj kresťanského myslenia. Esejci boli bojujúci mníchovia pripravujúci sa na nadchádzajúci konečný zápas medzi Kniežaťom svetla a Anjelom temnôt. Nie sú askéti umŕtvujúcimi telo bičovaním. Dovoľujú mladým ľuďom oženiť sa, ale po dvadsiatom piatom roku, potom čo splnia povinnosť plodenia, musia zachovávať pohlavnú zdržanlivosť. (Dt 23,10). Táto hierarchia od smilstva k manželstvu a od zdržanlivosti k panenstvu vošla do Nového zákona a do celých dejín Cirkvi stredoveku. Ľudia prítomného veku sa ženia a vydávajú. Avšak tí, ktorí boli hodní dosiahnuť budúceho veku a vzkriesenia z mŕtvych, neženia sa a nevydávajú.(Lukáš 20, 34-35). V Novom Zákone je dosť úryvkov k obhajobe myšlienky, že jedine nepoškvrnení budú spasení. Sv. Pavol potom, čo vychválil panny a ovdovené, ktoré dokážu žiť v zdržanlivosti ako on, nabáda ostatných čo to nedokážu, aby sa oženili „lebo je lepšie žiť v manželstve, ako sa trápiť“.(1 Korintským 7, 1-9). K tomu ospevuje krásy manželstva, v ktorom je láska medzi mužom a ženou obrazom Kristovej lásky k jeho Cirkvi (Efezským 5, 22-33). V dedičstve sv. Pavla kládla Cirkev dôraz skôr na víziu z epištoly Korintským ako na lásku z dopisu Efezským. ( Dnes je zameranie Cirkvi viac na  lásku z dopisu Efezským.)

Na foto: č.1.Jozef Dvonč zo Žabokriek nad Nitrou a Mária Dvončová z Krasna, (tridsiate roky). č.2. Pán Melíšek a Helena z H. Chlebian , v pozadí v strede Viktor Medo st. a Gizela z H. Chlebian.; č.3. Viktor Medo ml. z H. Chlebian a Helena zo Solčianok (1954). č.4. Štefan Mikuláš H. Chlebany a Ema  Mojmírovce(1940); č.5. Rudolf Medo a Margita Novotná H. Chlebany(1941).

Zľava doprava deti: V strede Ivan Pirťan a Ján Kovačik; 1. rad: Margita Káčerová, Jolana Godálová, Emília a Veronika Heldiove, nevesta Júlia Kovačiková, ženích František Heldi, Anna Kovačiková z Veľkých Bedzian, Jolana Gajdicová, Bernardína  Heldiová, 2. rad: Anton Žák, Ján Gašparík, družba z Práznoviec, Emil Godál, cudzí družba, Emil Ardamica, Štefan a Bernard Gašparík, Vital Fico(?), Gašparík, Viktor Heldi, Július Gašparík, cudzí družba, Ševela, cudzí družba. (Slovom cudzí sa myslí družba, ktorého si priviedla družica.)

 

Moje
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 2007http://cezmin.wz.sk/